Prečo začať pestovať návyky teraz, a nespoliehať sa na novoročné predsavzatia

Autor: Vladi Neuschlová | 4.10.2016 o 17:06 | (upravené 4.10.2016 o 18:03) Karma článku: 3,04 | Prečítané:  384x

Nedávno sa začala jeseň, a do konca roka ostávajú ešte tri mesiace. Čas, ktorý má každý z nás k dispozícii, aby stihol spraviť ešte pár krokov, ktoré ho priblížia k vysnívanému životu. Alebo ste spravili už nad rokom 2016 kríž?

A dúfate, že všetko, čo ste chceli zmeniť, zlepšiť, začať robiť alebo dokončiť tento rok - ale z nejakého záhadného dôvodu to nevyšlo, sa určite podarí ten nasledujúci? Možno máte pravdu. Alebo sa oplatí ešte na jeseň zabojovať, a nepresúvať vaše záväzky (najčastejšie voči sebe) alebo túžby až do nového roka.

Vedeli ste, že asi 1/3 novoročných predsavzatí neprežije ani koniec januára? Podľa jednej psychologickej štúdie, približne 50% ľudí na svete si dáva novoročné predsavzatia. Medzi najviac skloňované patrí: strata hmotnosti, pravidelné cvičenie, prestať fajčiť, zbavovanie sa dlhov, lepšie hospodárenie s peniazmi. Nový rok v nás vzbudzuje eufóriu lepších zajtrajškov, a dáva akúsi falošnú nádej, že len od 1.1. sa dá písať na čistý papier našu novú budúcnosť.

Ale čo ak práve dnes, v tento jesenný týždeň máte tú najlepšiu príležitosť aj vhodné predpoklady začať život postupne meniť, a prestať svoje rozhodnutia aj naďalej odkladať. Čo ak je práve v dnešný večer, tá najlepšia chvíľa, zobrať do ruky čistú A4, spraviť si čaj alebo naliať pohár vína, a položiť si nasledujúcu otázku:

Ak chcem od nového roku 2017 byť ............. (doplniť podľa vlastného želania), čo musím urobiť ešte dnes, a tento týždeň, aby som bol/a o niečo bližšie k tejto ideálnej predstave?

 

Ponúkam moje 3 dôvody, prečo sa nespolieham na novoročné predsavzatia, a rovnako tak postupujeme pri koučingu s klientmi, s ktorými pracujeme na ich životných zmenách:

1. Fyzické predpoklady na zvládanie zmien

Niečo na tom bude, že už i starí Rimania začínali nový rok až v marci, v čase, keď sa začína prebúdzať príroda. Tak nejak to vidím aj s našim "prebúdzaním" do nového roka. Január a február sú najchladnejšie mesiace roka, čas, keď telo potrebuje oddychovať, načerpať sily. Ako medvede. Potrebuje teplú a výživnú stravu, aby odolávalo nástrahám vírusov, a bolo pevné a odolné proti zmenám klímy (z mínusovej teploty do prehriateho nákupného centra?). Chce sa nám dlhšie spať a viacej leňošiť v teplej posteli. Vonku je slniečka málo, čo samozrejme nevplýva pozitívne na našu psychiku, a rastie počet depresií.

Takže v období, keď je v súlade s prírodou byť viac lenivý, oddychovať, dopriať si ťažšiu výživnú stravu alebo dlhšie spávať - my sa každý rok od 1.1. snažíme do našich životov zaviesť nové revolučné návyky! Začať pravidelne vstávať napríklad o 6tej (v domnelej ilúzii, že toho viacej cez deň stihneme), rozbehnúť náš metabolizmus chladným šalátom?! (s úmyslom začať chudnúť), osvojiť si nové návyky efektivity - napríklad pravidelné plánovanie (v období, keď sme najlenivejší a najviac náchylný k depkám), atď. A potom sa čudujeme, že sa nám nedarí napredovať, tak ako sme si vysnívali. A popri tom sa stačí vrátiť opäť na začiatok, počúvať viac čo nám hovorí telo, a fungovať trochu viac zladený s prírodou!

2. Strach zo zmien a nejasné životné smerovanie

Ako mnoho iných, dlho som žila v predstave, že veľké zmeny si vyžadujú správne načasovanie, optimálne podmienky, vyčistený priestor od bežnej agendy, a dramatické začiatky (napr. začiatok nového roka a silvestrovské povzbudenie alkoholom a blikajúcimi ohňostrojmi?!). Že na tak zásadné zásahy do môjho života (ako napr. dať dolu 8kg, začať pravidelne 4x do týždňa cvičiť, prihlásiť sa na kurz, o ktorom dlhšie snívam,...)  musím mať všetko dôkladne premyslené, vytvorený podrobný plán, niekoľko scenárov, dostatok prostriedkov, správnu motiváciu....

Dnes viem, že za všetkým bol len STRACH, a tiež nejasné (fluffy) smerovanie. Najskôr k tomu smerovaniu. Koľko z vás má jasno, čo od života chce? A odpovede typu - väčší zárobok, menej pracovať, lepšie sa stravovať, tráviť viac času s rodinou, viacej cestovať...nepovažujem za jasnú odpoveď. Rozhodnutie typu - Pracujem v bankovom sektore v Bratislave, a do 2 rokov by som chcel byť povýšený na pozíciu tím lídra, a viesť tím min. o 5-tich ľuďoch. Môj hrubý plat by mal vzrásť na 1.500 - 2.000 EUR mesačne, preto, aby som dokázal splácať hypotéku, vychovávať so ženou malého syna, a min. 1-krát ročne zájsť na 2-týždennú dovolenku k moru... - toto mi už znie jasnejšie, a dá sa s tým ďalej pracovať. Keď máme jasno, KAM chceme v živote kráčať, a PREČO (vnútorné motívy) - je to ako keby sme už prešli polku cesty!

A teraz k tomu STRACHU. Všetci ho poznáme, a všetci s ním občas bojujeme. Dalo by sa o ňom napísať množstvo článkov, ale ja chcem o ňom dnes hovoriť inak. Nedávno som počula zaujímavý názor od mojej obľúbenej autorky Elizabeth Gilbert, a pre účel tohto článku som si ho dovolila trošku zmodifikovať (viem, že Elizabeth by mi odpustila :)):

"Najdrahší STRACH: Mám už dosť tejto životnej drámy, a chystám sa na dlhší výlet. Výlet, ktorého destináciou je SKVELÝ A NAPĹŇAJÚCI ŽITOT. Beriem so sebou svoje detské SNY, VIERU, ODHODLANIE, svoju PRACOVITOSŤ, KREATIVITU a ODVAHU. Chápem, že chceš ísť s nami, lebo to tak vždy bolo. Verím, že máš v mojom živote dôležitú prácu a že ju berieš veľmi vážne. Je zrejmé, že tvoja práca je vyvolať paniku vždy, keď chcem spraviť niečo zaujímavé - a môžem povedať, že svoju prácu vykonávaš excelentne. Len chcem povedať, rob si svoju prácu ak musíš. Ale ja si na výlete takisto budem robiť svoje, teda budem tvrdo makať a sústrediť sa. V dopravnom prostriedku je pre nás dosť miesta, ale prosím pochop toto: Ja, moje SNY, VIERA, ODHODLANIE, PRACOVITOSŤ, KREATIVITA a ODVAHA - sme jediní, ktorí budú na tomto výlete rozhodovať. Viem, že si členom tejto rodiny, takže ťa nikdy zo žiadnej z mojich aktivít nevylúčim, ale napriek tomu tvoje návrhy budú zamietnuté. Máš svoje sedadlo, a máš svoj hlas, ale voliť nemôžeš. Nemôžeš sa dožadovať plánu nášho výletu, nemôžeš vymýšľať odbočky, nemôžeš sa hrať s kúrením. Drahý môj, nemôžeš sa dokonca ani dotknúť rádia. A čo je najdôležitejšie môj blízky priateľ STRACH, máš úplne zakázané šoférovať!

Neexistuje lepší deň ako ten dnešný, keď môžeme začať skúmať naše hodnoty, životné smerovanie a začať písať svoje plány. A nielen v hlave, ale poctivo na papier!

3. Úspešná a trvácna zmena nie je o 1 veľkej revolúcii, ale o sérii malých zvládnutých krokov

Pokiaľ nemáte jasno vo svojich hodnotách a prioritách, pevnú disciplínu, vybudované pravidelné návyky zdravého životného štýlu (pohyb - strava - pozitívna myseľ), usporiadané hlavy od rôznych životných drám a neuzavretej minulosti, a tiež dostatočné návyky vlastnej produktivity a efektivity (zvlášť v dnešnom rýchlo sa meniacom a vyžadujúcom svete) - je veľmi pravdepodobné, že vaše veľké plánované zmeny budú z dlhodobého hľadiska neúspešné.  Ale POZOR, absolútne nič nie je stratené, práve naopak. Treba len zmeniť taktiku, chápať správne veci a súvislosti, a hlavne sa držať nasledujúceho pravidla - začať v malom! Žiadna to novinka, ja viem, ale čo už, keď práve toto vždy funguje?! Nedodržiavanie tohto pravidla je jeden z dôvodov, ktorý odlišuje úspešné a neúspešné novoročné predsavzatia.

Jeden demonštračný príklad:

Ak mám rada pohyb, a chcem jedného dňa 4 x do týždňa v posilňovni cvičiť... a dnes nerobím pravidelne vôbec žiadne cvičenie, občas si príležitostne vybehnem zahrať volejbal, alebo ma kamarátka stiahne do posilňovne. Najskôr si musím uvedomiť 2 veci: musím začať pestovať pravidelnosť a začať robiť aktivitu, ktorá sa približuje k môjmu vysnívanému návyku - ale úplne v najmenej zaťažujúcej forme (lowest personal commitment). Takže Deň 1 - zgúľam sa večer z gauča, a spravím prvých 20 brušákov, Deň 2 - zvýšim počet brušákov o 10-20, Deň 3 - zvýšim o ďalších 10-20, Deň 4, 5, 6, 7 - podľa sily zvyšujem, alebo udržím množstvo, alebo pridám aj kliky. Tak prvý týždeň cvičím pravidelne 2 - 7 min denne. Druhý týždeň si zvolím vhodnú sériu cvikov, a snažím sa cvičiť 7 - 15 min denne. Môžem 1 deň vynechať, ale nemusím. Tretí týždeň je čas navštíviť posilňovňu, ale pridávam zľahka. Stále cvičím doma (je to omnoho menší záväzok - mozog je omnoho povoľnejší s nami spolupracovať :), však ide o 10-15 min denne - na proces zbaliť veci - dôjsť do posilňovne - odcvičiť - osprchovať - dôjsť domov, ešte reaguje podráždene). Takže cvičím stále doma, a skúsim zaradiť 1 deň v posilňovni/týždeň. Dávam si najmenší cieľ, a zvyšujem až keď cítim, že som na to pripravená. Celý tento proces od skoro žiadnej pravidelnosti, ku 4 x týždeň v posilňovni môže trvať aj 3 mesiace. Je to síce pomalšia, ale omnoho trvácnejšia cesta. Predtým, ako sa do toho pustíte, si treba ale uvedomiť, či posilňovanie je pre vás to pravé (ja napr. radšej cvičím doma), či vás to skutočne teší (a nerobíte to preto, že je to IN alebo, že do posilky chodia vaši priatelia), že ste si stanovili reálny cieľ a frekvenciu, že ste tomu prispôsobili okolité podmienky (odchod z práce, obmedzenie napr. stretávania sa s priateľmi, úprava stravovania,..)... proste, že ste premysleli, koho a čoho všetkého sa takáto zmena bude týkať.

 

Ak máte úspešné skúsenosti s budovaním návykov, podeľte sa o ne v diskusii k tomuto článku. Čo by ste ešte do konca roka 2016 chceli rozbehnúť? Ak neviete ako na to, ale radi by ste počas nasledujúcich týždňov naštartovali aspoň jednu - pre vás práve teraz dôležitú zmenu, napíšte mi!

Úžasnú jeseň 2016 prajem!

v.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?